Kategórie

Vláda začína demontovať zákon proti obchodovaniu schránkových firiem so štátom. SPOLU – občianska demokracia ho bude brániť

Krátko po odchode Lucie Žitňanskej z postu ministerky spravodlivosti sa začala demontáž zákona, ktorý bráni obchodovaniu utajených majiteľov schránkových firiem so štátom. Na príprave zákona spolupracovala exministerka aj s predsedom SPOLU Miroslavom Beblavým, za jeho prijatie hlasovala koalícia aj opozícia. Prekvapivo prichádza táto iniciatíva priamo z gestorského ministerstva spravodlivosti. Navrhované zmeny v novele, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sú prezentované len ako technické, avšak expert SPOLU Pavel Nechala prišiel na to, že sú zásadné. Podľa informácií, ktoré získalo SPOLU bude v pripomienkovom konaní protischránkový zákon čeliť ďalším vážnym pokusom o znefunkčnenie. Firmy, kde nie je jasný skutočný vlastník, sú u nás často zneužívané na rozkrádanie štátu a protischránkový zákon situáciu zlepšil. SPOLU - občianska demokracia je proti jeho vykastrovaniu a budeme ho brániť.

Predseda SPOLU Miroslav Beblavý je pripravený protischránkový zákon chrániť: „Vláda začína demontovať protischránkový zákon - jediné skutočné protikorupčné opatrenie, ktoré priniesla Ficova vláda. Ministerstvo spravodlivosti dalo do pripomienkovania zmeny, ktoré mu vážne obrúsia zuby. Navyše podľa našich informácií sa má v pripomienkovom konaní tento zákon pripomienkami ostatných ministerstiev ešte viac poškodiť. My v SPOLU sa s tým nezmierime a chceme zastaviť škodlivé zmeny, ktoré by pomohli schránkovým firmám. Naším cieľom je, aby štát slúžil záujmom občanov a nie úzkym záujmovým skupinám.“

Čo sa skrýva pod výnimkou zo zápisu firmy do registra, ak obchod prebehne „v bežnom obchodnom styku“?

Najväčším problémom návrhu je, že chce umožniť verejným podnikom obchodovať so schránkovými firmami, ak je to “v bežnom obchodnom styku”. Tieto spoločnosti by nemuseli rozkryť svoju vlastnícku štruktúru. Nejde o teóriu. Rovnaká výnimka dnes hromadne zneužívaná pri infozákone - na utajovanie zmlúv veľkých a podozrivých obchodných partnerov. Napríklad, štátne energetické firmy na základe tejto výnimky z infozákona už roky utajujú miliónové zmluvy s brhelovcami.  „Jedným z prínosov protischránkového zákona bolo, že aspoň odkryl vlastnícke pozadie tých, čo obchodujú so štátnymi firmami. Toto chce minister Gál dnes zrušiť,“ vysvetľuje Pavel Nechala, odborník SPOLU na transparentnosť a právny štát.

Zavádzanie výnimiek

Druhým vážnym problémom je, že z pôsobnosti protischránkového zákona majú úplnú výnimku dostať dve štátne finančné inštitúcie – Slovenská záručná a rozvojová banka a Eximbanka, a majú sa vytvoriť rozsiahle výnimky pre obchody štátu s akýmikoľvek finančnými inštitúciami. V prípade štátnych finančných inštitúcií ide o bilančnú sumu približne miliardu eur a veľmi rizikové obchodné vzťahy, kde už v minulosti práve tieto inštitúcie poskytovali štátne zdroje oligarchom či schránkovým firmám.

Chce odradiť aktivistov, aby podávali podnety – majú za nich platiť

Návrh chce zároveň znepríjemniť nahlasovanie podozrení o schránkových firmách. Protischránkový zákon sa spolieha na aktivitu tých, ktorí nájdu v registri nezrovnalosti alebo nepravdy. Najväčšou hrozbou pre podvodníkov je práve to, že niekto znalý pomerov vo firme nahlási nezrovnalosti, ktoré sú zapísané v registri. Návrh Gábora Gála presadzuje, aby oznamovateľ začal platiť trovy dôkazov. To bude znamenať, že bez významného finančného zázemia nebude možné iniciovať náročnejšie procesy práve voči schránkam s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi.

Pavel Nechala dodáva: „Navrhované úpravy ministerstvo spravodlivosti prezentuje ako výsledok analýzy ročnej účinnosti zákona. Všetky tieto úpravy sú namierené na to, aby zjednodušili život schránkovým firmám, ale žiadne opatrenie ministra Gála nie je zamerané na zlepšenie situácie – k lepšiemu preverovaniu úplnosti a pravdivosti toho, čo je o firmách zapísané v registri.“ Pavel Nechala avizoval, že SPOLU bude zákon pripomienkovať a začne zbierať podpisy aj pre hromadnú pripomienku verejnosti.