Útočia na nás | SPOLU — občianska demokracia

Útočia na nás

Lebo sa boja – o svoje miesta a kšefty. Prečítajte si fakty k nepravdivým tvrdeniam o našich predstaviteľoch:

Gorilie mláďa

Píše M. Beblavý

Hlavnými aktérmi Gorily sú Jaroslav Haščák, Anna Bubeníková, Robert Fico, František Határ a Jirko Malchárek. Kauza Gorila sa odohravala v rokoch 2005-06, kedy som ako nečlen strany bol štátnym tajomníkom pod Ivetou Radičovou. Nebol som na rozdiel od Roberta Fica na Vazovovej, nestretával som sa ani sa nestretávam s oligarchami, na nahrávke nie som ani sa tam nespomínam.

O Gorile som nevedel až do momentu, keď sa objavila pred voľbami v roku 2011 na internete. Nebol som súčasťou spravodajských hier, som preto jeden z mála politikov na Slovensku, ktorý spis spoznal až v deň, keď bol zverejnený. V tom čase si nikto nebol istý, či je pravá a či to nie je len súčasť predvolebného boja. Keď som sa pýtal svojich straníckych šéfov na Gorilu, hovorili mi to, čo hovorili verejne – že nie je pravá a že sa ničoho nedopustili.

Kandidoval som vtedy z 20. miesta na kandidátke a ľudia ma prekrúžkovali na šieste. Keď som sa stal poslancom, ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcii som Annu Bubeníkovú dokonca vo výbore stíhal. Stíhanie zastavili práve hlasy poslancov Smeru. Navyše, ministri za Smer majú rezort vnútra pod palcom takmer nepretržite od roku 2006. Vyšetrovaniu kládli jednu prekážku za druhou. Preto kauza dodnes nie je uzavretá.

Proti oligarchom ako Penta preukázateľne bojujem, chodili mi od nich výhražné listy, bojoval som proti Paškovým kauzám. Postavil som sa proti voľbe Trnku – dokonca sme s Janou Dubovcovou navrhli čestného kandidáta na generálneho prokurátora, p. Hrivnáka, a neskôr sme podporovali Čentéša.

A bojujem ďalej. Na obmedzenie moci oligarchov predkladáme Lex Haščák, ktorý spočíva v zavedení  zákazu krížového vlastníctva v zdravotníctve a v médiách.

Pre viac informácii si môžete pozrieť tlačovú konferenciu, kde na útoky reagujem.

Prisluhovač sociálneho netvora

Píše M. Beblavý

V roku 2002 som sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve práce. Do funkcie som bol menovaný ako odborník – bol som práve na výskumnom pobyte v USA, ktorý som musel predčasne ukončiť. Slovensko pár rokov predtým vyviazlo z mečiarizmu a čakalo nás veľa práce. Mal som 25 rokov, nebol som členom žiadnej strany a ponuku som prijal ako veľkú výzvu. 

Do mojej kompetencie patrila agenda zamestnanosti, sociálnych dávok a rodiny. Počas môjho pôsobenia sa mi podarilo napríklad presadiť školské obedy pre deti z chudobných rodín a zmeniť sociálne dávky tak, aby sa nezamestnaným oplatilo pracovať. K svojej práci z toho obdobia sa hrdo hlásim dodnes.

Nenahováram si, že všetko čo vtedajšia vláda urobila, bolo ideálne. Ani v rámci ministerstva sme sa vždy nezhodli. Keď však došlo k eticky spornému konaniu, sám som sa pričinil o to, aby z neho boli vyvodené dôsledky. Vtedajší minister Kaník následne podal demisiu.

Dieťa privatizérov

píše Miroslav Beblavý

Keď na človeka nič nemajú, aspoň si vymyslia. Tento postup bol aj na mňa uplatnený mnohými politikmi, ktorí nemohli nájsť závadu na mojich majetkových pomeroch, pretože žijem normálny život vyššej strednej triedy. Mám jeden dom a jedno auto. Blaha, Matovič, Frešo a ďalší si teda vymysleli, že som synom zbohatlíka z mečiatovskej privatizácie. Tu sú fakty:

Žiadna mečiarovská privatizácia

Za Mečiara sa moja rodina nezúčastnila žiadnej privatizácie. Privatizácia Palma-Tumys a.s. bola uskutočnená ešte začiatkom 90. rokov počas vlády Jána Čarnogurského, nie za Vladimíra Mečiara. Nemá nič spoločné s mečiarovskou privatizáciou ani svojim obsahom a podmienkami. Približne 15 členov najvyššieho manažmentu a ďalších 500 ľudí, zamestnancov, sa stalo akcionármi na základe rozhodnutia vlády, že viaceré potravinárske podniky sa nevložia do kupónovej privatizácie. Kúpna cena 1,1 miliardy korún, ktorá bola vyššia ako účtovná hodnota spoločnosti, bol predložený kvalifikovaný rozvojový projekt, na ktorý VÚB požičala 300 mil. SK. To je prvá splátka kúpnej ceny FNM SR. Ďalšie splátky voči FNM splácala Palma-Tumys a.s. zo ziskov. Za 16 rokov presiahli investície ďalšiu miliardu korún. Spoločnosť splatila úver VÚB aj splátky kúpnej ceny FNM. Namiesto dobrého života manažment a noví akcionári firmu najprv splatili a potom do nej investovali.

Žiadne schránkové firmy

Moji politickí oponenti občas spájajú Palmu s firmami sídliacimi na Cypre či na Belize. Táto skratka sa im hodí, pretože ako poslanec sa dlhoročne osobne zasadzujem za obmedzenie možnosti schránkových firiem obchodovať so štátom – tzv. protischránkový zákon. Vďaka nemu si dnes môžete aj vy ľahko pozrieť konečných užívateľov výhod spoločností obchodujúcich s verejným sektorom, napríklad aj Palmy.

Pravda je, že počas otcovho pôsobenia v Palme, patrila spoločnosť výhradne jej manažérom a zamestnancom. V roku 2008 ju predali Slavii Capital, resp. jej Palma Group a.s., ktorá bola jediným nadobúdateľom. Po predaji akcií zostal môj otec ešte šesť mesiacov v dozornej rade a následne zo spoločnosti odišiel. To, ako Slavia s Palmou disponovala neskôr, na aké ďalšie spoločnosti ju previedla, nemohli pôvodní akcionári nijako ovplyvniť.

Predaj Palmy zarobil hlavne zamestnancom, môj otec mal len 6% podiel

V roku 2008 sa uskutočnil predaj Palma-Tumys a.s., vynútený vekom akcionárov a absenciou nástupníctva. Všetky akcie boli v rámci medzinárodného tendra predané finančnej skupine Slavia Capital za 60 miliónov euro. Existujú o tom riadne doklady – kúpne zmluvy, protokoly, zoznamy akcionárov. Ak existuje nejaký príklad úspešnej manažérskej privatizácie so širokou účasťou zamestnancov, tak je to Palma-Tumys a.s. Radoví zamestnanci na základe dohody dokonca predali svoje akcie za vyššiu cenu ako manažéri.

Môj otec bol celý život poctivým zamestnancom Palmy

Môj otec pracoval od promócie do dôchodku len v jednej spoločnosti a to v Palme (1972 – 2008). Z toho viac ako 30 rokov vo funkcii námestníka riaditeľa alebo generálneho riaditeľa. Až do roku 1997, teda 20 rokov po tom, čo sa stal námestníkom spoločnosti, býval v panelákovom byte na konci Petržalky. Následne až do dôchodku býval v byte na Kramároch. Až na dôchodku si postavil rodinný dom v Záhorskej Bystrici.

Z predaja akcií Palmy som nedostal ani euro

Jeho podiel ako generálneho riaditeľa v Palma-Tumys a.s. bol v čase privatizácie približne 6%. Bol rovnaký ako podiel viac ako desiatky ďalších akcionárov. Malú časť týchto akcií na mňa ešte v 90. rokoch previedol. Keďže som sa od 17 rokov živil vlastnou prácou a od rodičov som nedostal byt, auto, ani nič podobné, tak ani tieto akcie som nepovažoval za svoje. Počas môjho pôsobenia na ministerstve práce, som vlastníctvo akcií riadne uvádzal v majetkovou priznaní. Keď sa Palma predávala, podpísal som otcovi splnomocnenie, on ich predal Slavii a peniaze boli poslané na jeho účet.

Stranícky turista

Píše M. Beblavý

Odkedy sa pamätám, verejný život ma vždy zaujímal. Do priameho kontaktu s politikou som sa dostal prvý raz v roku 2002. Vtedajšia vláda mi ponúkla miesto štátneho tajomníka na ministerstve práce. Slovensko stálo po zmene režimu a období mečiarizmu pred mnohými výzvami. Chcel som prispieť k ich riešeniu. Na pozíciu som nastupoval ako nezávislý odborník a prerušil som kvôli nej výskumný pobyt na univerzite v USA.

V roku 2009  som sa stal členom SDKÚ a do Národnej rady SR som bol zvolený v roku 2010. Počas Radičovej vlády som presadil najviac zákonov a pozmeňovacích návrhov zo všetkých poslancov. Patrí medzi ne povinné zverejňovanie záverečných prác, protikorupčný zákon o verejnom obstarávaní či povinné zverejňovanie informácii o eurofondoch. 

V roku 2013 som zo strany vystúpil spolu s Luciou Žitňanskou. Bolo to po tom, ako som zistil, že nové vedenie strany podlieha oligarchom a púšťa do nej ich biele kone. SDKÚ sa vydala na cestu, ktorou prešlo HZDS a za jej neschopnosť prejsť vnútornou očistou ju voliči v nasledujúcich voľbách potrestali.

Na politiku som nezanevrel. Som presvedčený, že aktívna účasť na správe vecí verejných je dôležitým nástrojom pozitívnej zmeny na Slovensku. Preto som investoval svoju energiu, čas aj peniaze do budovania strany Sieť. Voličom som sľúbil bojovať proti Ficovi. Keď sa vedenie strany rozhodlo pre účasť vo vláde so Smerom, odišiel som. Nepresvedčil ma ani nátlak ani ponuka miesta ministra školstva v prípade, že nebudem robiť problémy.

Rovnako tak urobila aj Katarína Macháčková a Simona Petrík. Na Slovensku nám chýbala politická sila, ktorej by ľudia mohli veriť, ktorá by konala poctivo, slušne a s ohľadom na najlepší záujem krajiny a jej ľudí. Spoločne s Katarínou, Simonou a Jozefom Mihálom sme preto v roku 2018 založili SPOLU – občianska demokracia. Stranu, ktorú sme postavili na pilieroch demokratických a európskych hodnôt, širokej a celoslovenskej členskej základne a transparentného financovania našimi členmi a podporovateľmi. 

Dnes máme vyše 800 členov a vyše 6000 podporovateľov. Uspeli sme v eurovoľbách, VÚC aj komunálnych voľbách – máme dvoch europoslancov a 19 starostov a starostiek a 358 poslancov a poslankýň. Naša strana je financovaná výhradne z príspevkov členov a podporovateľov (podrobný prehľad nášho financovania nájdete tu). Sme prvou stranou na Slovensku, ktorá si financovanie kampane nepožičala od veľkých darcov ale od 40 našich členov a sympatizantov. Som hrdý, že v SPOLU budujeme kultúru novej politiky – strany postavenej na hodnotách, ľuďoch, riešeniach a spolupráci.

Dajte pokoj mojej rodine

Píše M. Beblavý

Vždy, keď som sa začal venovať nejakej kauze alebo šiel po ľuďoch, ktorí kradnú, korumpujú či inak podvádzajú, signálom, že som na dobrej stope boli útoky, ktoré sa rýchlo objavili.

Žiaľ, keďže nevedia nájsť nič presvedčivé na mňa, pokúšajú sa mi ublížiť tým, že útočia na moju rodinu. Moji blízki si však, na rozdiel odo mňa, verejný život nevybrali. Preto uvediem fakty aj za nich.

Deň po proteste pred domom Jaroslava Haščáka sa v platenom príspevku bývalého smeráka Martina Borguľu na Facebooku objavila informácia o mojom bratovi. Ten v minulosti pôsobil vo vedení firmy Corwin spoločne s Annou Bubeníkovou. Správy mali naznačiť, že mi z toho vyplýval konflikt záujmov. Tieto informácie po víkende pomohli šíriť ešte noviny vlastnené firmou pána Haščáka – Plus jeden deň a tiež denník blízky strany Smer, Pravda.

Aká je pravda: môj brat nie je akcionárom danej spoločnosti takmer šesť rokov. V čase keď v Corwine pôsobila aj pani Bubeníková, som ako ju ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií stíhal za porušenie zákona. To najlepšie ukazuje, že žiaden konflikt záujmov neexistoval. Stíhanie však zastavili poslanci Smeru. Za to, prečo pani Bubeníkovú chránili, by sa mali zodpovedať oni.

Pozemky primátorky Prievidze K. Macháčkovej

píše Katarína Macháčková

V roku 2006 som ako opozičná poslankyňa v Prievidzi spoločne s ďalšími členmi zastupiteľstva hlasovala za predaj pozemkov z majetku mesta. O desať rokov neskôr dcéra kúpila jeden z pozemkov približne za 20-násobok pôvodnej ceny. Stala sa treťou súkromnou vlastníčkou pozemku v poradí od jeho predaja mestom.

Napriek týmto faktom sa politickí súperi opakovane snažia vyrobiť z kúpy pozemku kauzu. Snažia sa ľuďom predať príbeh o “majstrovskom” pláne, ktorý som mala spustiť v roku 2006 ako opozičná poslankyňa a zavŕšiť o desať rokov neskôr ako primátorka Prievidze.

Táto “kauza” bola súčasťou predvolebného boja pred komunálnymi voľbami 2018. Médiám boli rozoslané doklady, ktoré boli pravdepodobne nezákonným spôsobom získané z katastrálneho úradu. Obvinenia som náležite vysvetlila a Prievidžania mi vo voľbách opäť dali dôveru.

Mestské zastupiteľstvo odmietlo podnet

Napriek tomu je kúpa pozemku znova na pretrase. Mestské zastupiteľstvo vybavovalo starý podnet, ktorý tvrdil, že som mala porušiť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v Národnej rade SR podnet postúpil mestskému zastupiteľstvu v Prievidzi koncom minulého roka. No až teraz bola vec predložená na rokovanie zastupiteľstva, čím sa opäť dostala do pozornosti médií. (Spojenectvo PS a Spolu v Prievidzi nefunguje, Macháčkovú stále trápi kauza jej domu)

Podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva zabezpečovala komisia na ochranu verejného záujmu. Komisia je zložená z predstaviteľov všetkých strán, ktoré majú zástupcu v mestskom zastupiteľstve a zástupcu nezávislých. Aj preto v nej má väčšinu moja súčasná opozícia, ktorá proti mne kandidovala v komunálnych voľbách.

Komisia sa podnetom opakovane zaoberala niekoľko mesiacov. Vyžiadala si množstvo dokumentov z minulosti – zápisnice, žiadosti, hlasovania či nahrávky zo zasadnutia zastupiteľstva z roku 2006. Mestský úrad poskytol všetko, čo bolo k dispozícii. Komisia nepreukázala nič nové, žiadne konkrétne porušenia zákona a svoje uznesenie riadne nezdôvodnila. Napriek tomu odporučila zastupiteľstvu schváliť uznesenie, ktoré tvrdí, že som porušila ústavný zákon.

Mestské zastupiteľstvo uznesenie neschválilo. Proti hlasovala aj časť opozičných nezávislých poslancov. Rozhodnutie teda nie je iba vôľou poslancov z môjho poslaneckého klubu.

Čo sa naozaj stalo v roku 2006

Pokúsim sa znovu vysvetliť, čo sa pred trinástimi rokmi naozaj stalo. V roku 2006 som v Prievidzi pôsobila ako opozičná poslankyňa voči vtedajšiemu vedeniu mesta. V mestskom zastupiteľstve  sa hlasovalo o predajoch množstva nehnuteľností v meste.

Hlasovať o majetkových žiadostiach na zasadnutiach zastupiteľstva bolo pre mňa ako mestskú poslankyňu súčasťou výkonu verejnej funkcie. O prevode pozemkov som nerozhodovala sama. Hlasovala som ako členka kolektívneho orgánu, ktorému zo zákona prináleží rozhodovať o predaji majetku z vlastníctva mesta. Ako opozičná politička som na výsledok mala zanedbateľný vplyv.

V roku 2006 sa hlasovalo aj o predaji pozemku vo vlastníctve mesta, ktorý som si neskôr po desiatich rokoch kúpila. Je pravda, že som mala oň záujem aj v roku 2006. Ale keďže si vyžadoval náročné zmeny inžinierskych sietí, nechala som to tak. Na pozemku bolo potrebné vykonať prekládky stredotlakového plynovodu, dobudovať prípojky vody a plynu. Nebola doriešená ani prístupová komunikácia. Využívanie pozemku znehodnocovalo umiestnenie teplovodu, pri ktorom bolo potrebné dodržať ochranné pásma.

Čo sa naozaj stalo v roku 2016

Pár dní pred vlaňajšími komunálnymi voľbami sa objavili informácie, ako som sa v roku 2016 lacno dostala k pozemku, o ktorom som v roku 2006 hlasovala. Znie to bombasticky, ale fakty sú jednoduché. Mesto Prievidza v roku 2006 predávalo viaceré pozemky za účelom výstavby rodinných domov, keďže malo zámer podporiť výstavbu. Ich cena bola buď 165 Sk/m2 (5,48 €/m2) alebo 82,50 Sk/m2 (2,72€/m2).

Cena, ktorú navrhovalo mesto, odrážala chýbajúce prípojky vody, plynu, elektriny, doriešená nebola ani prístupová komunikácia. Bola podobná cenám, za ktoré mesto predávalo aj iné mestské pozemky s podobnými vlastnosťami. Nešlo teda o “lukratívne pozemky za rozprávkovú cenu”. Naopak, cena zohľadňovala náročnosť nevyhnutných úprav. Aj preto som v roku 2006 hlasovala za predaj.

Vlastníčkou jedného pozemku som sa stala po desiatich rokoch od hlasovania. Pozemok sme s dcérou zamenili za náš byt, pretože otehotnela a výstavba domu by bola pre mladú rodinu náročná. Dcéra sa vlastníčkou pozemku stala v roku 2015 ako tretia v poradí od jeho predaja mestom.

Kúpila ho spolu s rozostavanou stavbou za trhovú cenu 58,24 €/m2 určenú znaleckým posudkom, teda nie za cenu 2,74€/m2, za ktorú pozemky predávalo mesto v roku 2006. Kúpna cena určená znalcom odrážala situáciu na trhu nehnuteľností. Zohľadňovala, že dovtedajší majiteľ doriešil inžinierske siete, napríklad prekládku stredotlakového plynovodu.

Zhrnuté, podčiarknuté: mojim hlasovaním v roku 2006 som nepriniesla majetkový prospech ani sebe, ani svojim blízkym. Fakty potvrdené rozhodnutím mestského zastupiteľstva hovoria, že som nekonala v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Verejnú kontrolu vítam

Verejná kontrola prirodzene patrí ku komunálnej aj parlamentnej politike, ovplyvňuje dôveru verejnosti k nám politikom a k našim rozhodnutiam. Je prirodzené, že ako primátorka Prievidze a poslankyňa Národnej rady SR som pod dohľadom verejnosti, mestského zastupiteľstva a parlamentu. Snažila som sa preto na možné otázky okolo kúpy pozemku vždy odpovedať poctivo a vecne.

Spolupráca s ŠtB

píše M. Beblavý

Nedávno sa začala objavovať informácia o spolupráci môjho otca s ŠtB. Ľudsky ma mrzí, že stará generácia politikov, ktorá nevie nájsť špinu na mňa sa uchyľuje ku klamstvám a útokom na moju rodinu. Považujem to za neprípustné a neužitočné pre Slovensko a ľudí, ktorí tu žijú.

Mal som 15 rokov, keď otcovi prišla domov pošta z Ministerstva vnútra Českej a slovenskej federatívnej republiky. Obálku otvoril predo mnou a mojim bratom. Vtedy sa prvý krát dozvedel o tom, že bol evidovaný ako kandidát tajnej spolupráce a neskôr dôverník ŠtB.

Túto chvíľu si pamätám aj preto, lebo ho to zaskočilo a šokovalo. Verím mu, pretože je človekom, ktorý žil čestne a ktorý ma celý život vychovával k hodnotám, ktorými dnes žijem. A tiež predpokladám, že ak by takúto správu čakal, neotváral by ju pred svojimi deťmi.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sa dôverník ani kandidát neradia medzi kategórie vedomej spolupráce. Nie všetci, s ktorými ŠtB spolupracovala o tom vedeli, čo dokazuje aj niekoľko rozhodnutí súdov. Existuje množstvo prípadov, keď boli na ľudí s prístupom k dôležitým informáciám nasadení vyzvedači.

Potvrdzuje to aj fakt, že počas pôsobenia lustračného zákona, mali vedomí spolupracovníci ŠtB zákaz pôsobiť vo vysokých funkciách. Môj otec sa v roku 1992 mohol stať generálnym riaditeľom podniku Palma aj preto, že vedomým spolupracovníkom nebol.

Otec v roku 1988 cestoval do USA kvôli celosvetovému stretnutiu partnerov koncernu Beiersdorf, od ktorého mala Palma licenčnú zmluvu na výrobu kozmetiky NIVEA. V tej dobe možnosť vycestovať vyžadovala množstvo kontrol, povolení aj podpisov. Po návrate bol z titulu svojej práce v kontakte s mnohými ľuďmi. Nikdy však nepodpísal spoluprácu.

Útoky Zuzany Šubovej

V SPOLU – občianska demokracia dlhodobo a preukázateľne bojujeme s korupciou. Vrátane tej, ktorá súvisí s eurofondami. Pani Šubovú sme k nám vzali dobrovoľne a umožnili sme jej dostať sa na viaceré pozície v strane aj mimo nej. Mrzí nás, že pani Šubová u nás nebola spokojná s podporou, ktorú sme je poskytli. Vznášanie nepodložených obvinení a vyrábanie neexistujúcich káuz pred voľbami však Slovensku ani ľuďom nepomôže. Je to naopak presne ten typ politiky, ktorá drží Smer a Roberta Fica pri moci už vyše desaťročie.

Pani Šubová pracovala na ministerstve pôdohospodárstva, kde upozornila na pochybné poradenské služby Deloitte. V našom tíme si vážime odvahu a pracovitosť a preto sme privítali, keď sa rozhodla vstúpiť do SPOLU. Po tom, čo odišla z ministerstva pôdohospodárstva, sme Zuzanu Šubovú verejne a preukázateľne podporovali v jej boji za čistejšie eurofondy. Viackrát som sa s ňou osobne stretol, aby som jej poradil a povzbudil ju v jej snahe. Žiaľ, nie vždy to bolo v ideálnych podmienkach, ale tak SPOLU funguje. Ja sám nemám kanceláriu, asistenta, ani kávovar.

V komunálnych voľbách sme pani Šubovú radi nominovali a úspešne za SPOLU kandidovala na poslankyňu miestneho zastupiteľstva v Bratislave. Zvolili sme ju aj za členku Etickej komisie našej strany. Sme presvedčení, že na to, aby nám ľudia dôverovali musíme sami dbať na čestnosť a dodržiavanie pravidiel. Úlohou komisie je prešetrovať podnety na porušenie etických štandardov, ktoré sme si ako strana sami stanovili.

Pani Šubová bola dlhodobo nespokojná s tým, že manžel inej členky pôsobí vo firme Deloitte. Zároveň nikdy neuviedla dôvody – konkrétne konanie, alebo napojenie na kauzu, ktorej sa venovala, pre ktoré by pre nás mala byť táto členka neprijateľná. V našej komunikácii som sa jej snažil vysvetliť, že byť niekoho manželkou v SPOLU nepovažujeme za spravodlivý dôvod hodný vylúčenia zo strany. Pani Šubová v našej písomnej konverzácii pôsobila, že moje vysvetlenie rešpektuje, preto som s ňou túto vec ďalej neriešil. Dnes, žiaľ, napriek tomu tvrdí, na základe subjektívnych dojmov, že táto členka má v strane špeciálne postavenie. Nie je to pravda. Uvádzaná členka nemá v strane funkciu ani iné postavenie, ktoré by ju v rozhodovaní o strane zvýhodňovalo oproti iným členom. Pomáha oslovovať voličov, rozdáva letáky či kávu v uliciach ako každý iný člen. Od tejto členky SPOLU prijalo v niekoľkých platbách 520 eur za členské a mimoriadne členské.

Pani Šubová nakoniec zo SPOLU odišla v polovici februára potom, ako sa nedostala na kandidátku do Európskeho parlamentu. Keďže sme uzavreli koalíciu s PS, z pôvodne zamýšľaných 14 miest sme do volieb nakoniec nominovali len 7 kandidátov. Aj mnohí ďalší mimoriadne kvalitní kandidáti sa tak na kandidátku nedostali. Pani Šubová bola dlhodobo nespokojná aj preto (a to som pochopil až neskôr), že očakávala od SPOLU servis na vyššej úrovni, než sme boli schopní poskytnúť. Chcela sa efektívnejšie venovať svojej protikorupčnej kauze, čomu plne rozumiem. SPOLU je však zatiaľ mimoparlamentná strana, ktorá funguje len z členských príspevkov, maximálne úsporne. Každý poslanec či poslankyňa má v strane aj ďalšiu funkciu, aby suplovali prácu zamestnancov, ktorých nemáme dostatok. Každý náš zamestnanec robí dve až tri funkcie, aby sme zabezpečili základné fungovanie. Žiaľ, dnes nemáme zdroje na protikorupčný tím, ktorý si pani Šubová predstavovala.

Je nám ľúto, že u nás pani Šubová nebola spokojná a pevne veríme, že v budúcnosti budeme mať príležitosť spolupracovať s ňou aj so stranou SaS, v ktorej v súčasnosti pôsobí. Mrzí nás však, že sa svoje pochybnosti rozhodla verejne komunikovať bez uvedenia všetkých relevantných faktov. Navyše krátko pred voľbami na tlačovej konferencií, ktorá sa nás netýkala. Pani Šubová svojim neúplným vyjadrením založeným prevažne na jej dojmoch vzniesla voči SPOLU neoprávnené podozrenie, ktoré sme nemohli nechať bez reakcie.

hore

Používaním tohto webu súhlasíte so súbormi cookies. Viac o používaní súborov cookie.