Kategórie

SPOLU navrhuje zákon, ktorý pomôže zamestnancom domôcť sa spravodlivej mzdy

Podľa súčasne platného Zákonníka práce majú takmer všetci zamestnanci nárok na vyššiu minimálnu mzdu, ako je 520 eur, avšak zamestnanci o svojich právach skoro vôbec nevedia. Aj keď si už zamestnanec uvedomí, že má nárok na vyššiu mzdu, zostáva mu len tvrdý stret so zamestnávateľom. Poslanci SPOLU M. Beblavý, V. Dubačová, J. Mihál a S. Petrík podali do parlamentu zákon, ktorý by zlepšil informovanosť a pozíciu zamestnancov, čo by viedlo k vyšším mzdám pre mnohých z nich.

Slovenská legislatíva dnes garantuje zamestnancom, že ich minimálne mzdové nároky stúpajú v závislosti od náročnosti nimi vykonávanej práce. Zákonník práce hovorí o 6 stupňoch náročnosti, od ktorých sa odvíja 6 stupňov minimálnej mzdy - od 520 eur do 1040 eur. Minimálna mzda 520 eur sa tak vzťahuje len na činnosti pomocného charakteru vykonávané pod priamym a neustálym dozorom a bez zodpovednosti za celkový výsledok. Príkladom takého zamestnania je dokladanie tovaru či práca pomocného robotníka. Preto obrovská väčšina zamestnancov má mať nárok na vyššiu minimálnu mzdu ako 520 eur. „Napríklad kuchár má od 1. januára nárok aspoň na 624 eur, novinár 936 eur. Výsledkom je, že veľké skupiny zamestnancov zarábajú menej, než je ich zákonné právo. Na Slovensku máme nedostatok pracujúcich ľudí, čo tlačí na vyššie mzdy, avšak nie je to dostatočný tlak. Mzdy by mali rásť rýchlejšie a s nimi aj životná úroveň,“ tvrdí predseda SPOLU Miroslav Beblavý.

Poslanci SPOLU – občianskej demokracie predkladajú do parlamentu zákon, ktorý to napraví a dá zamestnancom nástroje, ako bez zbytočnej eskalácie dosiahnuť zvýšenie platu. Expertka SPOLU na dane, odvody a podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová vysvetľuje, že ak dnes chce mať zamestnanec na výplatnej páske to, čo mu právom patrí, musí zamestnávateľa konfrontovať, prípadne mu zostáva žaloba. „Na to sa odváži málokto, preto SPOLU prichádza s riešením – zavedením  povinnosti pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejňovať na webe všeobecne záväzný predpis s príslušným stupňom náročnosti podľa národnej sústavy povolaní. Zamestnanci budú v prípade pochybností o svojom plate môcť konzultovať stránku na webovom sídle ministerstva, čo výrazne prispeje k ich informovanosti, ktorá je dnes nedostatočná.“ Dnes žiaden zoznam neexistuje, zamestnanec sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý mu však nemusí poradiť.

Ak zamestnávateľ ani po predložení informácie z webového sídla ministerstva neustúpi, zamestnanec bude môcť využiť silnejší nástroj, ktorý poslanci navrhujú vložiť do zákona. „Ak zamestnávateľ vykladá náplň povolania rozdielne od predstavy zamestnanca, bude mať zamestnanec možnosť obrátiť sa na Národný inšpektorát práce, ktorý mu poskytne záväzné stanovisko, aká je správna minimálna mzda v jeho konkrétnom prípade,“ vysvetľuje Jozef Mihál, expert SPOLU na sociálnu politiku a zamestnanosť. Zákon, ktorý predkladajú poslanci SPOLU, by tak podľa Mihála nakoniec pomohol aj zamestnávateľom, ktorí si často ani nie sú vedomí, že porušujú zákon, a vyhli by sa tak sankciám: „Zamestnanec získa silný dôkaz pre zamestnávateľa o tom, koľko by mala byť jeho minimálna mzda. Inšpektorát nebude môcť na základe tohto podania udeľovať pokuty, pretože bude anonymizované. Dospeje sa k spravodlivému odmeňovaniu za prácu a nebude to musieť končiť súdmi, hádkami a pokutami.“

Podľa Jaroslavy Lukačovičovej mnohí zamestnávatelia skutočne nedodržiavajú odstupňovanie platov podľa minimálnych mzdových nárokov a nemajú incentívy na to, aby to zmenili. Na Slovensku už uspelo s týmto typom žaloby viacero zamestnancov, ktorým bol platový rozdiel spätne vyplatený. Taktiež je v tejto veci často inšpektorátom práce udelená zamestnávateľom pokuta: „Náš návrh je v záujme slušných zamestnávateľov. V rokoch2015-2017 bolo porušovanie minimálnych mzdových nárokov druhým najčastejšie porušovaným ustanovením Zákonníka práce, každý rok ich inšpektoráty zaevidovali stovky. Títo zamestnávatelia museli doplatiť nielen ušlú mzdu, ale aj rôzne pokuty a penále. Sami hovoria o tom, že im chýba právna istota. Navrhujeme, aby aj oni mohli za drobný režijný poplatok požiadať Národný inšpektorát práce o záväzné stanovisko.“ [1]