Kategórie

Robert Mistrík a Erik Baláž: Vráťme národným parkom zmysel

Nezávislý kandidát na prezidenta SR Robert Mistrík a ochranár a režisér Erik Baláž, podpredseda strany SPOLU, vyzývajú na urýchlené riešenie alarmujúcej situácie v národných parkoch na Slovensku a taktiež na verejnú diskusiu k téme ochrany prírody. Na Slovensku máme 9 národných parkov, ktoré dnes nespĺňajú ani minimálne medzinárodné nároky na rozsah ťažby dreva. Dôležité je čím skôr nájsť spoločné  riešenie, ktoré určí rozumnú hranicu medzi ochranou prírody s cieľom jej zachovania pre ďalšie generácie a primeraným hospodárskym využívaním lesov.

Robert Mistrík zdôrazňuje, že o ochrane prírody sa treba naozaj rýchlo začať rozprávať a nájsť vyhovujúce riešenie. Na jednej strane ochrániť záujem majiteľov lesov, na strane druhej zabrániť úplnej devastácii  prírody. Kandidát na prezidenta je presvedčený o tom, že tento problém je dnes natoľko naliehavý, že si zaslúži pozornosť celej spoločnosti, vrátane politickej reprezentácie na najvyššej úrovni.

„Ak sa hociktorého Slováka opýtate, na čo je naozaj hrdý, veľká väčšina na prvých miestach spomenie prírodu. Máme krásne hory, ktoré nám mnoho iných národov právom závidí. Máme lesy, ktoré stále pokrývajú veľkú časť nášho územia, pomáhajú zadržiavať vodu, ľudia v nich trávia voľný čas a zároveň sú aj zdrojom dreva. Tu sa dostávame k problému, ktorý v poslednej dobe začína byť naozaj viditeľný a je predmetom mnohých emotívnych debát: čo znamená ochrana prírody, aby sme ju zachovali aj pre ďalšie generácie, čo znamená rozumné hospodárske využívanie lesov ich majiteľmi a kde je rozumná hranica medzi týmito svetmi,“ skonštatoval R. Mistrík. Práve účinnejšia ochrana prírody je jedným z pilierov programu, s ktorým ide Mistrík do prezidentských volieb.

Podľa prezidentského kandidáta to na Slovensku už dlhodobo vyzerá tak, že v prevahe sú obchodníci s drevom a doplácajú na to naše lesy. „Máme 9 národných parkov, ktoré dnes nespĺňajú ani minimálne medzinárodné nároky na rozsah ťažby dreva - ťaží sa plošne, vo veľkom a napríklad Národný park Nízke Tatry vyzerá ako rúbanisko, nie ako chránené územie. Preto som rád, že sa téme venujú aj odborníci, ktorí hľadajú konsenzus a balans medzi záujmami lesníkov, ochranárov, aj verejnosti,“ skonštatoval.

Ochranár a podpredseda strany SPOLU Erik Baláž, ktorý sa pričinil o zákaz ťažby v Tichej a Kôprovej doline v Tatrách, navrhuje opatrenia na riešenie situácie v národných parkoch.

Podľa Baláža by národné parky mali napĺňať medzinárodné štandardy IUCN (krátkodobo 50 percentná jadrová zóna, dlhodobo 75 percentná). „Túto ochranu má zabezpečiť štát pre dobro všetkých svojich občanov. Tu sa zhodujeme s ministerstvom životného prostredia, akurát to Vláda SR nerobí,“ tvrdí ochranár. 

Štátne pozemky by mala podľa Erika Baláža spravovať Štátna ochrana prírody SR a nie organizácie rezortu pôdohospodárstva. Bezzásahový režim by sa mal prioritne zaviesť na štátnych pozemkoch. „Po takmer 70-tich rokoch je potrebné vyriešiť komplexne problémy súkromných vlastníkov v národných parkoch formou výkupu pozemkov, výmeny, dlhodobého nájmu, či jednorázovej  platby za obmedzenia. Za týmto účelom je potrebné uvoľniť zdroje primerané hodnotám národných parkov,“ doplnil Baláž. Podľa neho by správy národných parkov mali byť nezávislé a odborne spravované. Súčasne by mali byť orgánmi štátnej správy na svojich územiach. To znamená, že parky by samé rozhodovali o hospodárení v lese, vodnom hospodárstve, stavbách a pod. „Ciele ochrany národných parkov je potrebné napĺňať v súlade s rozvojom regiónov a citlivý prírodný turizmus má byť ekonomickou alternatívou. Štát má aktívne manažovať tento rozvoj, pričom regióny musia mať dlhodobé plány rozvoja v súlade s ochranou prírody,“ dodal ochranár.

 


Comments

Add comment