Kategórie

Pravda o privatizácii spoločnosti Palma-Tumys a.s., píše M. Beblavý

Keď na človeka nič nemajú, aspoň si vymyslia. Tento postup bol aj na mňa uplatnený mnohými politikmi, ktorí nemohli nájsť závadu na mojich majetkových pomeroch, pretože žijem normálny život vyššej strednej triedy. Mám jeden dom a jedno auto. Blaha, Matovič, Frešo a ďalší si teda vymysleli, že som synom zbohatlíka z mečiatovskej privatizácie. Tu sú fakty:

Žiadna mečiarovská privatizácia

Za Mečiara sa moja rodina nezúčastnila žiadnej privatizácie. Privatizácia Palma-Tumys a.s. bola uskutočnená ešte začiatkom 90. rokov počas vlády Jána Čarnogurského, nie za Vladimíra Mečiara. Nemá nič spoločné s mečiarovskou privatizáciou ani svojim obsahom a podmienkami. Približne 15 členov najvyššieho manažmentu a ďalších 500 ľudí, zamestnancov, sa stalo akcionármi na základe rozhodnutia vlády, že viaceré potravinárske podniky sa nevložia do kupónovej privatizácie. Kúpna cena 1,1 miliardy korún, ktorá bola vyššia ako účtovná hodnota spoločnosti, bol predložený kvalifikovaný rozvojový projekt, na ktorý VÚB požičala 300 mil. SK. To je prvá splátka kúpnej ceny FNM SR. Ďalšie splátky voči FNM splácala Palma-Tumys a.s. zo ziskov. Za 16 rokov presiahli investície ďalšiu miliardu korún. Spoločnosť splatila úver VÚB aj splátky kúpnej ceny FNM. Namiesto dobrého života manažment a noví akcionári firmu najprv splatili a potom do nej investovali.

Predaj Palmy zarobil hlavne zamestnancom, môj otec mal len 6% podiel

V roku 2008 sa uskutočnil predaj Palma-Tumys a.s., vynútený vekom akcionárov a absenciou nástupníctva. Všetky akcie boli v rámci medzinárodného tendra predané finančnej skupine Slavia Capital za 60 miliónov euro. Existujú o tom riadne doklady – kúpne zmluvy, protokoly, zoznamy akcionárov. Ak existuje nejaký príklad úspešnej manažérskej privatizácie so širokou účasťou zamestnancov, tak je to Palma-Tumys a.s. Radoví zamestnanci na základe dohody dokonca predali svoje akcie za vyššiu cenu ako manažéri.

Môj otec bol celý život poctivým zamestnancom Palmy

Môj otec pracoval od promócie do dôchodku len v jednej spoločnosti a to v Palme (1972 – 2008). Z toho viac ako 30 rokov vo funkcii námestníka riaditeľa alebo generálneho riaditeľa. Až do roku 1997, teda 20 rokov po tom, čo sa stal námestníkom spoločnosti, býval v panelákovom byte na konci Petržalky. Následne až do dôchodku býval v byte na Kramároch. Až na dôchodku si postavil rodinný dom v Záhorskej Bystrici.

Z predaja akcií Palmy som nedostal ani euro

Jeho podiel ako generálneho riaditeľa v Palma-Tumys a.s. bol v čase privatizácie mierne nad 6%. Bol rovnaký ako podiel viac ako desiatky ďalších akcionárov. Malú časť týchto svojich akcií na mňa ešte v 90. rokoch previedol. Keďže som sa od 17 rokov pomerne úspešne živil vlastnou prácou a od rodičov som nikdy nedostal byt, auto, ani nič podobné, tak ani tieto akcie som nepovažoval za svoje. Keď sa Palma predávala, podpísal som otcovi splnomocnenie, on ich predal Slavii a peniaze boli poslané na jeho účet.