Očkovanie | SPOLU — občianska demokracia

Otázky a odpovede o očkovaní na Covid-19

Najdôležitejšie otázky a odpovede k blížiacemu sa očkovaniu proti Covid-19 doplnené vyjadreniami popredných slovenských odborníkov - epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou, biochemikom Pavlom Čekanom a virológom Borisom Klempom.

Najdôležitejšie informácie o vakcínach na COVID-19

Prinášame vám odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa očkovania proti koronavírusu. Odpovede sú spracované na základe diskusie s tromi poprednými slovenskými vedcami. V niektorých prípadoch boli odpovede pre účely tejto stránky doplnené a rozšírené.

Bezpečnosť

Z verejne dostupných klinických dát . V USA je už zaočkovaných viac ako 2 milióny obyvateľov . Sú hlasené iba 3 prípady vážnych alergických príhod na 1 milión zaočkovaných.

Príznaky špecifické pre Covid19 v žiadnom prípade, pretože sa nejedná o vakcínu založenú na živom víruse. Preto nehrozí strata chuti, čuchu alebo zápal pľúc. Po vakcinácii je možný výskyt niektorého z vedľajších účinkov - najbežnejšie zvýšená teplota, malátnosť či bolesť v mieste vpichu.

Celosvetovo už bolo zaočkovaných 28 miliónov ľudí. Väčšina vážnych nežiadúcich účinkov sa prejaví do 2 mesiacov. Zatiaľ neboli pozorované nejaké nežiadúce účinky nad rámec tých, ktoré boli uvedené v klinických skúškach. Pokiaľ by sa to stalo, tak už ten niekto musí mať na to predispozíciu. Napríklad vážnu poruchu imunity.

Znamená to, že firma/výrobca bude musieť ešte dodatočne dôsledne sledovať jej bezpečnosť. Ich okamžitý benefit pre zdravie obyvateľov je oveľa vyšší ako riziká, keby sa ešte oddialilo ich používanie.

Výrobca nemôže niesť dlhodobo zodpovednosť za každý zdravotný problém človeka, ktorý sa dal očkovať. Ináč by nikto tie vakcíny nechcel vyrábať. Ale je možné, aby štát odškodnil poškodeného občana, pokiaľ by sa preukázalo, že vakcinácia mu vážne poškodila trvalo zdravie. Tento model funguje v niektorých vyspelých štátoch.

Áno plánuje sa, keď budú dostatočné dáta z klinických skúšok, ktoré preukážu bezpečnosť a účinnosť aj u detí.

U týchto pacientov je to vhodné konzultovať so svojím lekárom. Závisí to od konkrétneho typu rakoviny a či pacient práve prechádza nejakou liečbou.

Účinnosť

Áno tento typ vakcín by mal byť lepšie tolerovaný, netreba do nich dať také množstvo prídavných látok ako pri tradičných vakcínach.

Technológia mRNA je známa už od roku 2011. Keď sa dostane táto informácia do bunky, samotná bunka vyrobí vírusovú bielkovinu stimulujúcu vlastnú imunitu. Následne sa mRNA degraduje a odchádza z tela von.

Účinnosť vakcín sa líši pri jednotlivých výrobcoch. Najúčinnejšie vakcíny však dosahujú efektivitu až 95%. Čo to znamená ? Že vakcína znížila počet ochorení COVID19 o 95% v skupine, ktorá dostala vakcínu oproti skupine, ktorá nebola zaočkovaná.

Všetky doterajšie mutácie neboli natoľko závažné, aby bolo nutné meniť zloženie existujúcej vakcíny. Ak by však aj k takej mutácii prišlo, moderné vakcíny majú výhodu, že do 6 týždňov je možné ich upraviť tak, aby reagovali aj na novú mutáciu.

Nepredpokladá sa , že sa bude treba znovu preočkovať. Mutácie zatiaľ nemajú zásadný vplyv na účinnosť existujúcich vakcín.

Žiadna vakcína nie je na 100% účinná. Časť ľudí na vakcínu dostatočne nezareaguje. To nie je ale chyba vakcíny. Je to spojené s nejakou poruchou imunity.

Ľudia s pridruženými ochoreniami sú mnohokrát v rizikovej skupine s možným horším priebehom infekcie a zaočkovať sa je žiadúce. Svoj stav by ale mali konzultovať so svojim ošetrujúcim lekárom. Pri akejkoľvek poruche imunity je dôležité očkovanie konzultovať so svojim špecialistom.

Áno, je to možné. Protilátky sa vytvoria v dostatočnej sile až po 14. dňoch od kompletného očkovania.

Až po 14 dňoch po druhej dávke, by mala byť imunita už dostatočne silná.

Nie je to problém, nemá to vplyvn na účinnosť vakcíny.

Áno, je to možné. Protilátky sa vytvoria v dostatočnej sile až po 14. dňoch od kompletného očkovania.

Vzhľadom na krátkodobosť klinických dát, nie je možné presne určiť, ako dlho bude účinkovať. Zatiaľ sa odhaduje, že asi 6 až 8 mesiacov. Ešte je to predmetom výskumu.

Zatiaľ sa to nedá s určitosťou povedať. Máme tu mutácie vírusu.

Imunita

Očkovanie je forma prevencie pred infekciou a prepuknutím ochorenia, nie je to liečba. Je to spôsob, ako navodiť dlhodbo prirodzenú obranu organizmu voči vírusu COVID19. Vakcína aktivuje v tele tvorbu špecifických protilátok, ktoré potom po vniknutí vírusu do tela zabránia jeho prieniku do buniek. Aktivuje sa aj bunkova imunita, kde potom tieto bunky " požierajú" vytvorený komplex protilátok s vírusom.

Pre bežného človeka je to nepodstatné, lebo všetky vakcíny majú podobnú bezpečnosť a účinnosť. Očkovať sa bude treba tou vakcínou, ktorá bude dostupná. O možnosti výberu sa pravdepodobne bude dať hovoriť až potom, ako bude na svetovom trhu vakcín dostatok.

Je to dôležité pre dosiahnutie prahu kolektívnej imunity , aby sa vírus prestal šíriť medzi obyvateľmi.

Aby sa vytvorila dobrá imunita, tak sa pri momentálne dostupných vakcínach ( napr. Comirnaty od firiem Pfizer/Biontech ) očkuje na dvakrát. Po prvej pichnutej vakcíne treba počkať 21 dní a následne si prísť opäť nechať pichnúť druhú dávku.

Vzhľadom na krátkosť skúseností s vakcínou v klinickom používaní, nie je zatiaľ možné dať na túto otázku jednoznačnú odpoveď .

Pri infekcii dávka vírusu nemusí byť veľká. Niektorí ľudia si vôbec nevytvoria protilátky. Zatiaľ čo vakcína má odskúšanú štandardnú dávku, ktorá zabezpečí vytvorenie dodatočného množstva protilátok a imunity.

Iné

Veľa ľudí má obavu z injekčného podania . Vakcína od Pfizer/Biontech ma podľa overených klinických štúdií vedľajšie účinky mierne a krátkodobé. Poodanie nie je bolestivé. Vedľajšie účinky sa nijak neodlišujú od iných vakcín. Medzi najčastejšie patria napr. bolesti hlavy, svalov , opuch v mieste pichu alebo zvýšená teplota. Pre viac informácii odporúčame stránku Štátneho ústavu na kontrolu liečiv.

V decembri sa začala používať vakcína od konzorcia firiem Pfizer / Biontech. Od januára bude dostupná vakcína od firmy MODERNA a očakáva sa príchod vakcín od firiem Astra Zeneca a Johnson, ktoré sú vyrábané na inom princípe. Patria medzi tkz. vektorové vakcíny, ktoré sa môžu uchovávať pri bežných teplotách v chladničke. Teda okrem mRNA vakcín ( Pfizer , Moderna ), budú k dispozícii aj vektorové vakcíny od Astra Zeneca a Johnson.

Očkovať sa môžu dobrovoľne všetci dospelí od 18. roku života - pokiaľ neprekonali COVID 19 infekciu v posledných 3 mesiacoch. Tí budú zaradení do očkovania po 6 mesiacoch.

Deti do 18 rokov, tehotné a dojčiace ženy, ten kto prekonal nejaké závažné alergické reakcie v minulosti. V prípade nejasností treba konzultovať očkovanie so svojím lekárom.

Áno. Pripravuje sa aj elektronický certifikát. Je pravdepodobné, že bude platiť aj v zahraničí. Je možné, že sa bude vyžadovať napríklad pri cestovaní do zahraničia, ako aj pri výkone niektorých povolaní, napr. zdravotníci, ktorí sú v priamom kontakte s pacientmi.

Momentálne sa nevyžaduje, ale pravdepodobne bude potrebný minimálne 1 deň starý antigénový test z dôvodu, aby neboli očkovaní ľudia s COVOD19.

Áno, sú tiež na úrovni učiteľov a učiteliek základných a stredných škôl v 3.vlne očkovania.

Nie je to nič nové. Takýto fond majú zriadený mnohé vyspelé krajiny, ktorým záleží na transparentnosti očkovania. Je to poistka pre ľudí, ktorá nemá nič spoločné s bezpečnosťou vakcíny.

Nie. Občan iba pred tým vyplní dotazník, kde uvedie svoj zdravotný stav.

Nakoľko to nebolo doteraz v klinických skúškach testované, tak to nie je možné. Prvá aj druhá dávka musí byť urobená rovnakou vakcínou.

Boris Klempa: Tú, ktorá by bola dostupná a mala by kompletné klinické skúšky. Hlavne III. fázu. A samozrejme schválenie EMA. (už bol zaočkovaný mRNA vakcínou ) Pavol Čekan: Akoukoľvek, ktorá bude dostupná, úplne je to jedno. Alexandra Bražinová: Dostupnou. Vybrala by som si prvý možný termín. Všetky dostupné vakcíny prešli klinickým skúšaním. (je už zaočkovaná mRNA vakcínou)

Áno, zatiaľ treba chrániť seba a svojich blízkych rovnakými opatreniami, teda stále dodržiavať ROR. Treba nosiť naďalej rúško.

Zatiaľ nie, lebo sa nepodarí zaočkovať 100% populácie. Momentálne sa ešte skúma ako je to s prenosom ochorenia u zaočkovaných ľudí.

Na túto otázku ešte nie je jednoznačná odpoveď zo strany autorít. Zatiaľ sa diskutuje o potvrdení o očkovaní. V rámci EU by mal byť jednotný očkovací pas. Ľudí, ktorí sa nemôžu očkovať, by mala chrániť práve kolektívna imunita vybudovaná zaočkovaním väčšiny populácie.

Patria do štvrtej skupiny. Asi tak od apríla najskôr.

Prioritou by mali byť ľudia nad 70 rokov, je to najrizikovejšia skupina.

Boris Klempa: Má svoj zmysel iba v najviac postihnutých regiónoch, ako teraz komunitné testovanie v Nitre. Alexandra Bražinová: Problémom je zvýšené riziko nákazy (britská mutácia vírusu) a tiež veľké množstvo zdravotníkov je teraz vyťažených v nemocniciach. Testovať iba v najviac infekciou zasiahnutých okresoch. Pavol Čekan: Mali sme teraz tri plošné testovania a podľa výsledkov vidíme veľké regionálne rozdiely v premorenosti. Veľký problém je aj britský variant vírusu. Je oveľa viac infekčný. Je tu riziko nákazy.

Možno od februára, ale za častého testovania. Situácia je teraz veľmi zlá. U detí je prenos britského vírusu o 30% vyšší, ako u pôvodného . Zvýšil by sa v školách počet infikovaných.

Ak sa zaujímate o tému očkovania a máte otázky, na ktoré ste nenašli odpoveď, stačí vyplniť formulár nižšie.


    Používaním tohto webu súhlasíte so súbormi cookies. Viac o používaní súborov cookie.