Kategórie

Matúš Vallo, Progresívne Slovensko a SPOLU chcú dať mestám nové právomoci v boji s vizuálnym smogom

Spoločne predkladajú trojicu zákonov

"Dnes podávame so stranou SPOLU - občianska demokracia a hnutím Progresívne Slovensko trojicu zákonov, ktoré spája jedna hlavná myšlienka. Chceme Bratislave a zároveň aj všetkým mestám na Slovensku dať kompetencie, aby mohli mať pod účinnejšou kontrolu svoj verejný priestor, vzhľad mesta a svoj rozvoj," vysvetľuje, hovorí autor knihy Plán Bratislava a kandidát na primátora, Matúš Vallo.

"Spoločne sme identifikovali problémy, ktoré trápia nielen Bratislavu ale mnohé mestá na Slovensku a prinášame ich riešenie v podobe zákonov. Cieľom navrhovaných zmien je dať mestám možnosť výraznejšie regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území. Taktiež navrhujeme posilniť ich právomoci v riešení chátrajúcich stavieb a nevyužívaných pozemkov, ktoré špatia mnohé slovenské mestá. Tretia navrhovaná zmena by mala mestám dať páku na developerov, aby sa nestávalo, že developer vybuduje stovky bytov, ale neposilní dopravnú infraštruktúru v danej lokalite," uviedol navrhované zmeny predseda SPOLU - občianska demokracia Miroslav Beblavý.

 

Bratislava potrebuje páku na developerov

Kandidát na primátora Bratislavy Matúš Vallo si myslí, že Bratislava akútne potrebuje do rúk silnejšie kompetencie voči developerom. V Bratislave momentálne rastú developerské projekty bez dozoru mesta.

"Chceme, aby dopravné posúdenie nebolo v rukách developerov ale mesta. Dnes posúdenie, či súčasná dopravná infraštruktúra stačí na to, aby uniesla záťaž zvýšeného počtu ľudí v dôsledku nového developerského projektu, je ponechané na zodpovednosti developera. Prax pritom ukazuje, že samotný výsledok posúdenia je ľahko ovplyvniteľný tým, z akých údajov sa vychádza a ako sa prepočítajú. Dôsledkom je, že súčasný systém je úplne naruby. To je ako keby ste svojmu hladnému psovi dali postrážiť váš obed. Developer bude stále mať konflikt záujmov posúdiť situáciu dopravnú záťaž pre lokalitu objektívne," hovorí architekt a kandidát na primátora Bratislavy, Matúš Vallo.

Navrhovaná novela dá mestu možnosť pri každom novom developerskom projekte vo fáze schvaľovanie vypracovať dopravnú štúdiu, ktorá zmapuje kapacity súčasnej dopravnej infraštruktúry. Ak by infraštruktúra nestačila, projekt bude odmietnutý alebo developer bude musieť navrhnúť ako súčasť projektu aj posilnenie dopravnej infraštruktúry v danej lokalite. Posúdenie bude vypracovávať mesto a žiadateľ za toto posúdenie bude mestu platiť.

 

Reklamy v mestách ubudne, samosprávy dostanú nové kompetencie.

“Vizuálny smog trápi mnoho miest a obcí, vrátane Brstislavy. Problémom sú vlastnícke práva, kedy mesto nemá dostatok nástrojov na reguláciu výskytu reklamy, ktorá je umiestnená na súkromných stavbách či pozemkoch. S kolegyňami Dubačovou a Macháčkovou predkladáme preto návrh zákona, ktorý by pomohol Bratislave aj iným mestám efektívnejšie regulovať výskyt vonkajšej reklamy. Naším riešením je umožniť obciam šírenie vonkajšej reklamy zdaňovať,” vysvetľuje dôvody navrhovanej zmeny Beblavý.

 

Každá samospráva bude môcť rozhodnúť, že sa nebudú zdaňovať len reklamy na verejnom priestranstve, ako to bolo doteraz, ale aj vonkajšia reklama viditeľná z ulice, námestia, parku, trhoviska, alebo iného verejného priestranstva prístupného verejnosti. Táto sa bude vyberať podobným postupom ako pri dani z nehnuteľnosti, t. j. zákon predpokladá podávanie daňových priznaní. Pri reklamných stavbách bude daňovníkom jej vlastník, a pri iných reklamných pútačoch ním bude vlastník stavby alebo pozemku, na ktorých sa pútač nachádza.

 

“S identifikáciou daňovníka tak v praxi nebude problém, nakoľko vlastnícke právo k stavbe a pozemku je vo všeobecnosti zrejmé z katastra nehnuteľností. Ročnú sadzbu dane za šírenie vonkajšej reklamy určí obec v eurách za každý aj začatý m2 plochy reklamného pútača,” dodáva Beblavý.

 

Mestá si budú môcť urobiť poriadok s chátrajúcimi budovami, ktoré špatia verejný priestor

“V Progresívnom Slovensku sme presvedčení, že verejný priestor si zaslúži ochranu, zveľaďovanie a skvalitňovanie, pretože ide o priestor spoločný všetkým občanom. Chceme do istej miery vyvážiť práva súkromných vlastníkov nehnuteľností povinnosťou sa starať o ich vzhľad a  funkčnosť v miere, v ktorej vytvárajú verejný priestor. Sme presvedčení, že mestá a obce by mali mať nástroje na to, aby dokázali zabezpečiť kvalitu života a verejného priestoru pre svojich obyvateľov. Preto navrhujeme mestám a obciam možnosť zvýšenia dane z nehnuteľnosti, pokiaľ je táto nevyužívaná, chátrajúca a nefunkčná,” uvádza ďalšiu navrhovanú zmenu Jaurová.

Nechať budovy chátrať je bežnou praxou na Slovenku. Príkladom je liečebný dom Machnáč Trenčianskych Tepliciach, kde vlastník necháva chátrať architektonicky jedinečnú budovu až kým budova dosiahne stav, ktorí mu umožní získať povolenie na búranie.

Takéto riešenie je pre developera často lacnejšie ako opraviť historickú budovu. Tento prístup je necitlivý k historickému dedičstvu. Prichádzame o kultúrne pamiatky a aj potencionálnych investorov schopných sa o budovu postarať. Mestám okrem znižovania kvality verejného priestoru vznikajú aj sekundárnej náklady, spôsobené nefunkčnosťou stavieb.