Časté otázky

VYJADRENIA K NEPRAVDIVÝM TVRDENIAM O NAŠICH PREDSTAVITEĽOCH

V SPOLU - občianska demokracia dlhodobo a preukázateľne bojujeme s korupciou. Vrátane tej, ktorá súvisí s eurofondami. Pani Šubovú sme k nám vzali dobrovoľne a umožnili sme jej dostať sa na viaceré pozície v strane aj mimo nej. Mrzí nás, že pani Šubová u nás nebola spokojná s podporou, ktorú sme je poskytli. Vznášanie nepodložených obvinení a vyrábanie neexistujúcich káuz pred voľbami však Slovensku ani ľuďom nepomôže. Je to naopak presne ten typ politiky, ktorá drží Smer a Roberta Fica pri moci už vyše desaťročie.

Pani Šubová pracovala na ministerstve pôdohospodárstva, kde upozornila na pochybné poradenské služby Deloitte. V našom tíme si vážime odvahu a pracovitosť a preto sme privítali, keď sa rozhodla vstúpiť do SPOLU. Po tom, čo odišla z ministerstva pôdohospodárstva, sme Zuzanu Šubovú verejne a preukázateľne podporovali v jej boji za čistejšie eurofondy. Viackrát som sa s ňou osobne stretol, aby som jej poradil a povzbudil ju v jej snahe. Žiaľ, nie vždy to bolo v ideálnych podmienkach, ale tak SPOLU funguje. Ja sám nemám kanceláriu, asistenta, ani kávovar.

V komunálnych voľbách sme pani Šubovú radi nominovali a úspešne za SPOLU kandidovala na poslankyňu miestneho zastupiteľstva v Bratislave. Zvolili sme ju aj za členku Etickej komisie našej strany. Sme presvedčení, že na to, aby nám ľudia dôverovali musíme sami dbať na čestnosť a dodržiavanie pravidiel. Úlohou komisie je prešetrovať podnety na porušenie etických štandardov, ktoré sme si ako strana sami stanovili.

Pani Šubová bola dlhodobo nespokojná s tým, že manžel inej členky pôsobí vo firme Deloitte. Zároveň nikdy neuviedla dôvody - konkrétne konanie, alebo napojenie na kauzu, ktorej sa venovala, pre ktoré by pre nás mala byť táto členka neprijateľná. V našej komunikácii som sa jej snažil vysvetliť, že byť niekoho manželkou v SPOLU nepovažujeme za spravodlivý dôvod hodný vylúčenia zo strany. Pani Šubová v našej písomnej konverzácii pôsobila, že moje vysvetlenie rešpektuje, preto som s ňou túto vec ďalej neriešil. Dnes, žiaľ, napriek tomu tvrdí, na základe subjektívnych dojmov, že táto členka má v strane špeciálne postavenie. Nie je to pravda. Uvádzaná členka nemá v strane funkciu ani iné postavenie, ktoré by ju v rozhodovaní o strane zvýhodňovalo oproti iným členom. Pomáha oslovovať voličov, rozdáva letáky či kávu v uliciach ako každý iný člen. Od tejto členky SPOLU prijalo v niekoľkých platbách 520 eur za členské a mimoriadne členské.

Pani Šubová nakoniec zo SPOLU odišla v polovici februára potom, ako sa nedostala na kandidátku do Európskeho parlamentu. Keďže sme uzavreli koalíciu s PS, z pôvodne zamýšľaných 14 miest sme do volieb nakoniec nominovali len 7 kandidátov. Aj mnohí ďalší mimoriadne kvalitní kandidáti sa tak na kandidátku nedostali. Pani Šubová bola dlhodobo nespokojná aj preto (a to som pochopil až neskôr), že očakávala od SPOLU servis na vyššej úrovni, než sme boli schopní poskytnúť. Chcela sa efektívnejšie venovať svojej protikorupčnej kauze, čomu plne rozumiem. SPOLU je však zatiaľ mimoparlamentná strana, ktorá funguje len z členských príspevkov, maximálne úsporne. Každý poslanec či poslankyňa má v strane aj ďalšiu funkciu, aby suplovali prácu zamestnancov, ktorých nemáme dostatok. Každý náš zamestnanec robí dve až tri funkcie, aby sme zabezpečili základné fungovanie. Žiaľ, dnes nemáme zdroje na protikorupčný tím, ktorý si pani Šubová predstavovala.

Je nám ľúto, že u nás pani Šubová nebola spokojná a pevne veríme, že v budúcnosti budeme mať príležitosť spolupracovať s ňou aj so stranou SaS, v ktorej v súčasnosti pôsobí. Mrzí nás však, že sa svoje pochybnosti rozhodla verejne komunikovať bez uvedenia všetkých relevantných faktov. Navyše krátko pred voľbami na tlačovej konferencií, ktorá sa nás netýkala. Pani Šubová svojim neúplným vyjadrením založeným prevažne na jej dojmoch vzniesla voči SPOLU neoprávnené podozrenie, ktoré sme nemohli nechať bez reakcie.

Keď na človeka nič nemajú, aspoň si vymyslia. Tento postup bol aj na mňa uplatnený mnohými politikmi, ktorí nemohli nájsť závadu na mojich majetkových pomeroch, pretože žijem normálny život vyššej strednej triedy. Mám jeden dom a jedno auto. Blaha, Matovič, Frešo a ďalší si teda vymysleli, že som synom zbohatlíka z mečiatovskej privatizácie. Tu sú fakty:

Žiadna mečiarovská privatizácia

Za Mečiara sa moja rodina nezúčastnila žiadnej privatizácie. Privatizácia Palma-Tumys a.s. bola uskutočnená ešte začiatkom 90. rokov počas vlády Jána Čarnogurského, nie za Vladimíra Mečiara. Nemá nič spoločné s mečiarovskou privatizáciou ani svojim obsahom a podmienkami. Približne 15 členov najvyššieho manažmentu a ďalších 500 ľudí, zamestnancov, sa stalo akcionármi na základe rozhodnutia vlády, že viaceré potravinárske podniky sa nevložia do kupónovej privatizácie. Kúpna cena 1,1 miliardy korún, ktorá bola vyššia ako účtovná hodnota spoločnosti, bol predložený kvalifikovaný rozvojový projekt, na ktorý VÚB požičala 300 mil. SK. To je prvá splátka kúpnej ceny FNM SR. Ďalšie splátky voči FNM splácala Palma-Tumys a.s. zo ziskov. Za 16 rokov presiahli investície ďalšiu miliardu korún. Spoločnosť splatila úver VÚB aj splátky kúpnej ceny FNM. Namiesto dobrého života manažment a noví akcionári firmu najprv splatili a potom do nej investovali.

Žiadne schránkové firmy

Moji politickí oponenti občas spájajú Palmu s firmami sídliacimi na Cypre či na Belize. Táto skratka sa im hodí, pretože ako poslanec sa dlhoročne osobne zasadzujem za obmedzenie možnosti schránkových firiem obchodovať so štátom – tzv. protischránkový zákon. Vďaka nemu si dnes môžete aj vy ľahko pozrieť konečných užívateľov výhod spoločností obchodujúcich s verejným sektorom, napríklad aj Palmy.

Pravda je, že počas otcovho pôsobenia v Palme, patrila spoločnosť výhradne jej manažérom a zamestnancom. V roku 2008 ju predali Slavii Capital, resp. jej Palma Group a.s., ktorá bola jediným nadobúdateľom. Po predaji akcií zostal môj otec ešte šesť mesiacov v dozornej rade a následne zo spoločnosti odišiel. To, ako Slavia s Palmou disponovala neskôr, na aké ďalšie spoločnosti ju previedla, nemohli pôvodní akcionári nijako ovplyvniť.

Predaj Palmy zarobil hlavne zamestnancom, môj otec mal len 6% podiel

V roku 2008 sa uskutočnil predaj Palma-Tumys a.s., vynútený vekom akcionárov a absenciou nástupníctva. Všetky akcie boli v rámci medzinárodného tendra predané finančnej skupine Slavia Capital za 60 miliónov euro. Existujú o tom riadne doklady – kúpne zmluvy, protokoly, zoznamy akcionárov. Ak existuje nejaký príklad úspešnej manažérskej privatizácie so širokou účasťou zamestnancov, tak je to Palma-Tumys a.s. Radoví zamestnanci na základe dohody dokonca predali svoje akcie za vyššiu cenu ako manažéri.

Môj otec bol celý život poctivým zamestnancom Palmy

Môj otec pracoval od promócie do dôchodku len v jednej spoločnosti a to v Palme (1972 – 2008). Z toho viac ako 30 rokov vo funkcii námestníka riaditeľa alebo generálneho riaditeľa. Až do roku 1997, teda 20 rokov po tom, čo sa stal námestníkom spoločnosti, býval v panelákovom byte na konci Petržalky. Následne až do dôchodku býval v byte na Kramároch. Až na dôchodku si postavil rodinný dom v Záhorskej Bystrici.

Z predaja akcií Palmy som nedostal ani euro

Jeho podiel ako generálneho riaditeľa v Palma-Tumys a.s. bol v čase privatizácie približne 6%. Bol rovnaký ako podiel viac ako desiatky ďalších akcionárov. Malú časť týchto akcií na mňa ešte v 90. rokoch previedol. Keďže som sa od 17 rokov živil vlastnou prácou a od rodičov som nedostal byt, auto, ani nič podobné, tak ani tieto akcie som nepovažoval za svoje. Počas môjho pôsobenia na ministerstve práce, som vlastníctvo akcií riadne uvádzal v majetkovou priznaní. Keď sa Palma predávala, podpísal som otcovi splnomocnenie, on ich predal Slavii a peniaze boli poslané na jeho účet.

píše Katarína Macháčková


V roku 2006 som ako opozičná poslankyňa v Prievidzi spoločne s ďalšími členmi zastupiteľstva hlasovala za predaj pozemkov z majetku mesta. O desať rokov neskôr dcéra kúpila jeden z pozemkov približne za 20-násobok pôvodnej ceny. Stala sa treťou súkromnou vlastníčkou pozemku v poradí od jeho predaja mestom.

Napriek týmto faktom sa politickí súperi opakovane snažia vyrobiť z kúpy pozemku kauzu. Snažia sa ľuďom predať príbeh o “majstrovskom” pláne, ktorý som mala spustiť v roku 2006 ako opozičná poslankyňa a zavŕšiť o desať rokov neskôr ako primátorka Prievidze.

Táto “kauza” bola súčasťou predvolebného boja pred komunálnymi voľbami 2018. Médiám boli rozoslané doklady, ktoré boli pravdepodobne nezákonným spôsobom získané z katastrálneho úradu. Obvinenia som náležite vysvetlilaa Prievidžania mi vo voľbách opäť dali dôveru.

Mestské zastupiteľstvo odmietlo podnet

Napriek tomu je kúpa pozemku znova na pretrase. Mestské zastupiteľstvo vybavovalo starý podnet, ktorý tvrdil, že som mala porušiť ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v Národnej rade SR podnet postúpil mestskému zastupiteľstvu v Prievidzi koncom minulého roka. No až teraz bola vec predložená na rokovanie zastupiteľstva, čím sa opäť dostala do pozornosti médií. (Spojenectvo PS a Spolu v Prievidzi nefunguje, Macháčkovú stále trápi kauza jej domu)

Podklady pre rozhodnutie mestského zastupiteľstva zabezpečovala komisia na ochranu verejného záujmu. Komisia je zložená z predstaviteľov všetkých strán, ktoré majú zástupcu v mestskom zastupiteľstve a zástupcu nezávislých. Aj preto v nej má väčšinu moja súčasná opozícia, ktorá proti mne kandidovala v komunálnych voľbách.

Komisia sa podnetom opakovane zaoberala niekoľko mesiacov. Vyžiadala si množstvo dokumentov z minulosti – zápisnice, žiadosti, hlasovania či nahrávky zo zasadnutia zastupiteľstva z roku 2006. Mestský úrad poskytol všetko, čo bolo k dispozícii. Komisia nepreukázala nič nové, žiadne konkrétne porušenia zákona a svoje uznesenie riadne nezdôvodnila. Napriek tomu odporučila zastupiteľstvu schváliť uznesenie, ktoré tvrdí, že som porušila ústavný zákon.

Mestské zastupiteľstvo uznesenie neschválilo. Proti hlasovala aj časť opozičných nezávislých poslancov. Rozhodnutie teda nie je iba vôľou poslancov z môjho poslaneckého klubu.

Čo sa naozaj stalo v roku 2006

Pokúsim sa znovu vysvetliť, čo sa pred trinástimi rokmi naozaj stalo. V roku 2006 som v Prievidzi pôsobila ako opozičná poslankyňa voči vtedajšiemu vedeniu mesta. V mestskom zastupiteľstve  sa hlasovalo o predajoch množstva nehnuteľností v meste.

Hlasovať o majetkových žiadostiach na zasadnutiach zastupiteľstva bolo pre mňa ako mestskú poslankyňu súčasťou výkonu verejnej funkcie. O prevode pozemkov som nerozhodovala sama. Hlasovala som ako členka kolektívneho orgánu, ktorému zo zákona prináleží rozhodovať o predaji majetku z vlastníctva mesta. Ako opozičná politička som na výsledok mala zanedbateľný vplyv.

V roku 2006 sa hlasovalo aj o predaji pozemku vo vlastníctve mesta, ktorý som si neskôr po desiatich rokoch kúpila. Je pravda, že som mala oň záujem aj v roku 2006. Ale keďže si vyžadoval náročné zmeny inžinierskych sietí, nechala som to tak. Na pozemku bolo potrebné vykonať prekládky stredotlakového plynovodu, dobudovať prípojky vody a plynu. Nebola doriešená ani prístupová komunikácia. Využívanie pozemku znehodnocovalo umiestnenie teplovodu, pri ktorom bolo potrebné dodržať ochranné pásma.

Čo sa naozaj stalo v roku 2016

Pár dní pred vlaňajšími komunálnymi voľbami sa objavili informácie, ako som sa v roku 2016 lacno dostala k pozemku, o ktorom som v roku 2006 hlasovala. Znie to bombasticky, ale fakty sú jednoduché. Mesto Prievidza v roku 2006 predávalo viaceré pozemky za účelom výstavby rodinných domov, keďže malo zámer podporiť výstavbu. Ich cena bola buď 165 Sk/m2 (5,48 €/m2) alebo 82,50 Sk/m2 (2,72€/m2).

Cena, ktorú navrhovalo mesto, odrážala chýbajúce prípojky vody, plynu, elektriny, doriešená nebola ani prístupová komunikácia. Bola podobná cenám, za ktoré mesto predávalo aj iné mestské pozemky s podobnými vlastnosťami. Nešlo teda o “lukratívne pozemky za rozprávkovú cenu”. Naopak, cena zohľadňovala náročnosť nevyhnutných úprav. Aj preto som v roku 2006 hlasovala za predaj.

Vlastníčkou jedného pozemku som sa stala po desiatich rokoch od hlasovania. Pozemok sme s dcérou zamenili za náš byt, pretože otehotnela a výstavba domu by bola pre mladú rodinu náročná. Dcéra sa vlastníčkou pozemku stala v roku 2015 ako tretia v poradí od jeho predaja mestom.

Kúpila ho spolu s rozostavanou stavbou za trhovú cenu 58,24 €/m2 určenú znaleckým posudkom, teda nie za cenu 2,74€/m2, za ktorú pozemky predávalo mesto v roku 2006. Kúpna cena určená znalcom odrážala situáciu na trhu nehnuteľností. Zohľadňovala, že dovtedajší majiteľ doriešil inžinierske siete, napríklad prekládku stredotlakového plynovodu.

Zhrnuté, podčiarknuté: mojim hlasovaním v roku 2006 som nepriniesla majetkový prospech ani sebe, ani svojim blízkym. Fakty potvrdené rozhodnutím mestského zastupiteľstva hovoria, že som nekonala v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Verejnú kontrolu vítam

Verejná kontrola prirodzene patrí ku komunálnej aj parlamentnej politike, ovplyvňuje dôveru verejnosti k nám politikom a k našim rozhodnutiam. Je prirodzené, že ako primátorka Prievidze a poslankyňa Národnej rady SR som pod dohľadom verejnosti, mestského zastupiteľstva a parlamentu. Snažila som sa preto na možné otázky okolo kúpy pozemku vždy odpovedať poctivo a vecne.

Čo je vašim hlavným poslaním?

  • SPOLU – občianska demokracia vznikla spojením spoľahlivých a skúsených odborníkov okolo Miroslava Beblavého. Chceme vymeniť vládu škandálov za odbornú a proeurópsku silu, ktorá bude riešiť skutočné problémy ľudí. Našimi prioritami sú štát, kde platí jeden meter pre všetkých; silná a moderná ekonomika, ktorá pomôže každému, kto pomoc potrebuje; dostupné zdravotníctvo a kvalitné školstvo.

Čo nové ponúkne SPOLU Slovensku na rozdiel od koaličných a opozičných strán?

  • Súčasná vláda škandálov škodí Slovensku a súčasné opozičné strany nemajú jasné proeurópske smerovanie alebo kompetenciu vládnuť. Žiaľ, zo súčasnej politiky sa vytratila odbornosť a schopnosť prinášať riešenia a zúžila sa len na to, či niekto kradne, alebo nekradne. Chceme to zmeniť. Ľudia sa na nás môžu spoľahnúť a ponúkame kompetenciu riešiť zásadné problémy tejto krajiny.

Čo bude SPOLU považovať za úspech?

  • Našou ambíciou je byť súčasťou sily, ktorá bude zostavovať vládu, aby sme mohli presadiť naše priority..

Ako by ste sa ako strana zaradili na pravo-ľavej osi?

  • Sme stredopravá strana, chceme spojiť dôraz na silnú a modernú ekonomiku spolu so sociálnym aspektom a pomocou ľuďom. Ideologické nálepky však v slovenskom prostredí a do značnej miery aj v Európe stratili zmysel.

Kedy budete mať program? Aké všetky oblasti bude program obsahovať?

  • Naše hlavné programové priority sú už známe, ďalšie časti programu budeme predstavovať postupne, keďže by mali byť najprv predmetom internej diskusie. Program budeme tvoriť spolu s našimi členmi a odborníkmi.

Ako bude SPOLU financovaná?

  • Stranu budujeme veľmi skromne a maximálne využívame služby a dary dobrovoľníkov. Nemáme platený aparát ani kancelárie. Ostáva však kampaň. Odhadli sme, že do roku 2020 budeme potrebovať medzi 350 až 500-tisíc eur. Tieto peniaze musíme vyzbierať a chceme to urobiť z troch zdrojov. Tretinu tejto sumy chceme vyzbierať medzi sebou. Miroslav Beblavý napríklad venoval až do volieb v 2020 celý svoj poslanecký plat, bude žiť z príjmu, ktorý má z polovičného vedeckého úväzku v Bruseli. Tretinu by sme chceli vyzbierať od ľudí v menších sumách. Zvyšnú tretinu by sme radi získali od väčších donorov. Nesmú to však byť ľudia s pochybnou minulosťou a za podporu SPOLU sa nesmú hanbiť. Zoznam donorov bude pravidelne zverejňovaný na našom webe. Ich príspevok berieme ako dar a nikto od nás nemôže čakať miesta na kandidátke, ani zákazky.